vrrrba

tíško prší.. kvapky padajú jedna vedľa druhej, vlažia mi tvár, stekajú po mojich lícach namiesto sĺz. na mláke sa vytvárajú bubliny. veľké, menšie.. plávajú po hladine akoby sa pretekali, ktorá stihne preplávať ďalej skôr než pukne.. veselo tancujú pomedzi vlnky, ktoré na hladine robí vietor a padajúce dažďové kvapôčky... obloha je sivá, no táto mláka je plná života a radosti =) pozerám sa na ňu a je mi krásne. musím však ísť ďalej a tak od nej nasilu odtrhnem oči... a ako tak kráčam ďalej, vidím pri ceste pod stromom malý kríž. nebol tam... minulý týždeň tam ešte určite nebol... nad krížom sa skláňa muž. ukladá vedľa neho kvety... a ja si spomeniem na bubliny v mláke... ľudia sú ako tie bubliny. plávajú si bezstarostne po mláke nášho sveta, vietor ich unáša sem a tam... na slnku hrajú všetkými dúhovými farbami, sú nádherné =) a myslia si, že budú trvať večne... no aj tá najväčšia, aj tá najkrajšia bublina raz praskne... .. to čo sa prúdom leje po mužových lícach už nie je len dážď....